Dažďový senzor je zariadenie reagujúce na vodu a nečistoty na prednom skle. Elektronika samočinne ovláda stierače a prispôsobuje rýchlosť stierania intenzite dopadajúceho dažďa. Systém svoju automatickou funkciou zvyšuje komfort ovládania vozidla.

Automobily vybavené dešťovým senzorom samočinne ovládajú stierače bez akéhokoľvek zásahu vodiča. Elektronika dešťového senzora dokáže prispôsobovať aj rýchlosť stierania aktuálnym podmienkam.

Uprostred dešťového snímača je umiestnená snímacia dióda a po obvode je umiestnených niekoľko ďalších vyžarujúcich diód. Vyzařovací diódy sú rozdelené na dve skupiny. Tieto dve skupiny striedavo vysielajú infračervené žiarenie, ktorého odraz od čelného skla je zachytávání snímací diódou.

Na snímací diodu v stredu dešťového snímače striedavo dopadajú odrazené lúče z jednej a druhej skupiny vyžarujúcich diód. Dopadajú-li lúče s rovnakou intenzitou od oboch skupín, nevzniká na snímacej diódy žiadne napätie. Tento stav zodpovedá suchému čelnému sklu.

V prípade mokrého čelného skla sú podmienky odrazu a lomu infračervených lúčov iné. Jedna časť vysielaných lúčov sa opäť od skla odráža, ale druhá sklom prejde. Na snímacej diódu potom dopadá žiarenie sa slabšie intenzitou. Na snímacej dióde vzniká signálové napätie. Tento stav zodpovedá znečistenému čelnému sklu.

Snímač dažďa využíva fyzikálny zákon lomu vlnenia pri prechode z jedného optického prostredia do druhého. Za určitých podmienok dochádza k totálnej reflexiu (úplný odraz), tzn. že vlnenia z jedného prostredia do druhého vôbec nepreniká. Ak dôjde k reflexii alebo lomu záleží na uhle dopadu infračervených lúčov. Uhol dopadu „alfa“ je tzv hraničným uhlom totálnej reflexie. Ak sú na vonkajšej strane predného skla porušené podmienky lomu, dôjde aj pri splnení podmienky totálnej reflexie k lomu. To nastáva v prípade, že sú na čelnom skle napr. kvapky dažďa. Podmienka totálnej reflexie sa zmení a časť vlnenie prenikne sklom.

Keď sa v automobiloch prvýkrát objavili dažďové stierače, boli ešte na ručný pohon. Boli malé a zle stíraly nečistoty. Neskôr boli stierače poháňané vzduchovými a elektrickými motorky. Tieto motorky mali spočiatku pevne danú rýchlosť stierania a bolo jasné, že za silného dažďa budú stierať nedostatočne, alebo naopak pri slabom daždi budú drhnout takmer suché sklo. Preto sa čoskoro objavili stierače vícerychlostní alebo dokonca stierače s nastaviteľnou rýchlosťou stierania (cyklovačom). Posledným stupňom vývoja sú samočinné stierače vybavené dešťovým senzorom.

zdroj: z pramenů Škoda Auto